Byť mindful, vnímať svoje myšlienky, správanie, či pocity neznamená, že “sa cítim” (mám sense of self).
what?!
Nedávno (pred piatimi minútami) som sa dostala k fascinujúcej informácii, ktorá krásne spojila roky mojej práce s podvedomím, telom, traumou a energetikou. Sama som si zažila kvalitné traumy > možno aj preto vášnivo pracujem s inovatívnymi a veľmi advanced metódami.
Inšpirovalo ma video bývalého CIA trénera Hugha (autor novej knihy o neurologických vzorcoch – “NCI”), ktorý vysvetľoval, ako mozog aktivuje inštinktívne prežitie a vypína schopnosť jasného myslenia.
A okamžite mi to zapadlo do vlastného príbehu.
Ako jedna jazva otvorila cestu k pochopeniu mozgu.
Keď som bola malá, hrali sme sa so súrodencami na schovávačku.
Utekala som si zaviazanými očami, kde som v slušnej rýchlosti narazila do stoličky. Ostala mi jazva presne v strede medzi obočím.
Presne tam, kde sa nachádza centrum vnímania “sense of self” – pocitu JA, identity, ukotvenia v sebe.
Už ako dieťa som mala výnimočne citlivé vnímanie tela.
Videla som vnútorné procesy ako 3D mapu — vedela som, čo sa deje v ktorej časti mozgu a tela. Keď stretnem človeka (či dokonca keď s ním len píšem text) viem vnímať jeho mozog> teda čo funguje fest kvalitné a ako sa to odráža na jeho prístupe k žitiu.
Dodnes teda veľmi presne cítim moment, keď:
môj prefrontálny lalok (vedomé myslenie) sa vypne, a
mozog prepne do survival módu.
Moje správanie, myšlienky aj vnímanie reality sa vtedy zmenia v sekunde.
Sústredením síce viem navodiť aktivitu v prefrontálnej časti, no chce to úsilie > doteraz som to nevedela prepísať natrvalo : už viem prečo.
Trauma = mozog nastavený na prežitie
Mala som náročné detstvo a veľkú časť života som intuitívne tušila, že toto je pozostatok traumy.
A roky som ho liečila:
psychosomatika
hypnóza
práca s deltovými mozgovými vlnami (Silvova metóda)
energetické systémy tela
vizualizácie a neurokódovanie
hlboké prepisy podvedomia
A aj keď sa moje systémy výrazne uzdravili a stabilizovali, chýbala mi posledná skladačka puzzle.
Prečo ale?
Menim svoje pôsobenie na verejnosti a keďže ja nie som ochotná trpieť zbytočne (kamarátka profesorka veteriny ešte stále po 40 rokoch zvracia od stresu na veľkých konferenciách): ja upravujem svoj vnútorný stav predom.
Dnes prišla odpoveď (tá ju ktorej som sa vývinom posunula) : mozgový kmeň (brainstem)
V momente, keď som počula vysvetlenie z CIA neurotréningu, mi to došlo:
Mozgový kmeň je ten, kto rozhoduje, či prežijeme.
Keď cíti hrozbu (i tú prababkynu) → vypne prefrontálny lalok.
To znamená:
keď telo zachytí mikrosignál ohrozenia (aj len odmietnutie, tón hlasu, výraz tváre)
mozog vypne logiku & zapne inštinkty
Preto sa človek môže správať “nelogicky”
— nie je to charakterová chyba, ale neurobiologický reflex.
A keďže ja dokážem cítiť svoj mozog v reálnom čase, presne viem, kedy sa to deje.
Prvýkrát som si uvedomila, že tento reflex už nie je trauma. Je to ZAPÍSANÝ brainstem vzorec, ktorý môžem teraz vedome aktualizovať. V DELTA STAVE VEDOMIA.
A to je fascinujúce.
Nová úroveň práce: preprogramovanie mozgového kmeňa
To, čo som roky robila v kombinácii: intuitícia a vedy — prácu s telom, dychom, mozgovými vlnami, AVS prístrojom, autonómnym nervovým systémom a energiou — sa teraz ešte viac zhmotňuje do jasného mentálneho modelu:
➡️ telo neklame
➡️ mozog chráni
➡️ prefrontálna kôra sa dá “zapnúť naspäť”
➡️ môžeme učiť AJ nervový system dôvere namiesto prežitia> nie že môžeme, ale musíme ak chceme nechať žiť svojho vnútorného génia, ktorého mimochodom máme úplne všetci.
A teraz sa hrám s tým,
ako vedome preškoliť brainstem pomocou delta brainwave práce, dychu a somatického uvedomenia. No a nejakých tých pomoci od môjho kontaktu so Stvoriteľom či Arkturiancami 🙂
Pretože ak dokážeš cítiť okamih, keď sa vypne tvoja “doležitá časť mozgu”,
dokážeš ho zapnúť naspäť. Cháp tomu, že jednou z funkcií prefrontálnej časti je tvoja SEBA-KONTROLA/IMPULZÍVNOSŤ.
A to je skutočná sloboda – byť kým si volíš byť. Písať svoj vlastný príbeh naplno.
Prečo je toto dôležité pre každého človeka
Každý trigger, pocit odmietnutia, strach “nepatrím sem”, alebo náhle uzavretie sa…
Nie je slabosť.
Je to mozog, ktorý sa snaží zachrániť tvoj život podľa starého programu.
A práve preto:
trauma nie je len psychologický problém
trauma je fyziologická reakcia tela
ktorú môžeme zmeniť.
Keď zmeníš reakciu brainstem-u,
zmeníš spôsob, akým žiješ, tvoríš, miluješ, komunikuješ a existuješ v tele.
A to je kľúč k slobode, pokoju a pocitu “som doma v sebe”.
I’m that I’m > tvoj génius to tu potom môže skutočne roztočiť.