Chcela som sa cítiť bezpečne.
K psychologičke Janke Palček som sa dostala úplnou náhodou. Cítila som, že stagnujem a neviem sa pohnúť ďalej, zároveň som sa motala v kruhu. Potrebovala som z neho vystúpiť a pozrieť sa na seba inými očami akoby zvonku.
Keďže som veľmi intuitívna išla som jedného dňa za vnútorným hlasom. Ocitla som sa v malom voňavom obchodíku s bylinkovými čajmi, tinktúrami a prírodnou kozmetikou. Veľmi rada tam chodievam.
S majiteľkou Soňou sa celkom dobre poznáme, a tak sme začali debatovať na našej ženskej vlne. Zdôverila som sa jej so svojím problémom. Ona si spomenula na psychologičku Janku Palček.
Začala mi zoširoka rozprávať o svojej skúsenosti s ňou. A zrazu sa začali diať veci. Zákazník, ktorý otvoril dvere do predajne, ani nevstúpil. Rovno ich zatvoril. O pár minút sa to isté zopakovalo s druhým zákazníkom.
Všimla som si toto znamenie. Pripadalo mi to, akoby niečo alebo niekto vytváral priestor pre náš rozhovor a pre to, čo mi chcela pani povedať.
Po pár minútach sme vyšli vonku predo dvere predajne, kde mi chcela ukázať nalepený plagát, aby som sa sama presvedčila, čomu všetkému sa Janka Palček venuje.
Zostali sme stáť pri blízkom stĺpe a znovu sme sa ponorili do rozhovoru. Keď tu zrazu, čuduj sa svete, dvere na obchodíku otvoril tretí zákazník. A čosi akoby ho zastavilo a ani on nevstúpil dnu.
Presne ako v rozprávke, ten istý dej sa zopakoval už po tretíkrát. A bola by som slepá a hluchá, ak by som nepochopila, že tento rozhovor, ktorý ma nasmeroval k Janke Palček, sa mal odohrať.
Nech už je čokoľvek nad nami, okolo nás alebo v nás, alebo je to len kvantová fyzika, chce s nami komunikovať a svojím spôsobom nám dáva signály, aby sme na svojej ceste životom išli smerom, po ktorom práve potrebujeme ísť.
My všetci ich vieme zachytiť.
A teraz už po pár sedeniach (3) s milou Jankou Palček viem, že prácou na sebe, na svojom vnútri a na svojom myslení môžeme naše vnímanie synchronicity ešte viac zjemniť.
Nie sme na to všetko, čo sa nám deje v našich životoch, sami.
Ale už dosť mystiky.
Sedenia u Janky Palček mi pomohli rozmotať niektoré uzly môjho života, o ktorých som si myslela, že sú natrvalo.
Nedokázala som veriť, že vedomá zmena je možná.
Pred dvoma rokmi som v práci vyhorela, potom nasledoval úraz a jedna choroba striedala druhú. Medzitým zomrel môj otec a dlho som si nedokázala pripustiť, že je to navždy.
Emócie bolesti boli vo mne hlboko potlačené, plač vôbec neprichádzal. Trvalo to viac než rok.
Zrazu som sa akoby prepadla dolu a zistila som, že nedokážem odolať čokoláde a sladkostiam.
Mali nado mnou väčšiu moc, ako som si priala.
Následkom toho všetkého som dosť pribrala. Nikdy som taká veľká nebola a mala som pocit, že už je to navždy.
Pani psychologička Janka ma ako ženu ihneď pochopila, za čo som jej veľmi vďačná. A začali sme pracovať.
Hneď na začiatku nášho prvého sedenia ma oslovila veta, ktorú povedala: „Každá zmena sa začína úpravou myslenia.“
Veľmi ma zaujal Jankin vedomý prístup k životu, ktorý sa učím od nej momentálne aj ja.
Samozrejme, že moja frustrácia vychádzala zo vzťahov, ktoré som prežívala alebo prežívam.
Janka ma naučila nebyť závislá na mienke okolia.
Naučila ma pozrieť sa so súcitom do svojho vnútra a vnímať sa v jednotlivých situáciách.
Mám pocit, že sa mám teraz radšej ako kedykoľvek predtým.
Každé ráno a každý večer si sadám k svojmu denníku a píšem si afirmácie, aké ma naučila Janka, aby som sa spojila so svojím vedomím.
Je to čoraz ľahšie, hoci k prvým afirmáciám som si sadala s pocitom viny, že si vôbec niečo môžem voliť.
Vždy som si myslela, že som sebestačná a všetko zvládnem. No nie je to celkom tak.
Dnes už čokoláda pomaly nado mnou stráca moc. Už si ju viem odrieknuť alebo si dám iba malý kúsoček.
A hlavne som zistila, že konečne už viem s láskou použiť slovíčko nie.
A to nielen pri čokoláde.
Ak by som s veľkou vďakou zhrnula, čím všetkým ma Janka obdarila, tak je to, že mi pomohla a pomáha nájsť cestu k môjmu vnútru a životu, kde môžem byť bez strachu sama sebou.
Konečne sa cítim bezpečne.
Autor blogu: Monika M.