Vyrastala som na dedine, v časoch kedy deti ešte šantili navonku.
Áno správne: slnko, hry a omlátené kolená boli na dennom poriadku.
Súčasťou môjho detstva bolo; keď dvaja starší bratia chceli von, museli ma brať so sebou.
Urýchlená forma dospievania?
Si píš, že áno.
Rada som spoznávala svet chlapcov, lebo boli vynaliezavejší ako, v tom čase svet dievčat. Chlapci boli odvážnejší a dovolili mi vyrábať míniovky, či šoférovať dospelácke športové motorky. Prepáč, teta Terka.
Pamätám si keď som, ako desať ročná, hrala s tínedžermi football ⚽ a chytila hlavičku z takéhoto tridsať metrového, vysokého kopu…
Odstrelilo ma na zem pod vplyvom rýchlosti lopty, nehybne ležím na tráve, kde zrazu celé ihrisko zamrzlo..
Zostalo také ticho, že si mohol počuť stekať pot tvárami zúčastnených. Z pomedzi davu zaznie hlas vystrašeného brata:”Jana žiješ?!”
Môj palec hore vzbudil obrovský aplauz > bolo jasné, že som one of them 🙂
Možno aj preto rozumiem..
Ferko má 38.
Má firmu, zdravie, rodinu, hypotéku a úsmev naučený na mieru..
No i tak necíti živosť. Ale to ešte nevie..
Na škále od 1 do 10?
„Tak sedmička, v pohode, som v pohode..,“ povie.
Body language, vibe a tón hlasu hovorí ale niečo iné.
Po tretej, nevinnej otázke, nemáme predsa celý deň..
Slzy. Slzy úľavy. Vibe sa mení na vibe dovolenia si a tiež trošku fak it…
Liečivé ticho, v liečivom witnessing (terapeutický stav bytia).
Konečne zas dýcha.
Nie, Ferko neplače preto, že by bol slabý.
Ale preto, že bol ‘silný’ príliš dlho.
Zúfalo osamelý.
Osamelý v dave ľudí s úsmevom čislo tri…
Byť mužom v roku 2025 znamená často ticho držať:
strach o prácu
úzkosť z toho, že musíš fungovať
nepomenované napätie vo vzťahu
pocit, že vlastne nevieš, kto si, či kde je sever
…a neschopnosť to niekomu povedať zo strachu, že sa zosypeš
Muži mi často hovoria:
„Závidím ženám. Ony si všetko povedia. Ja si s kamošmi môžem dať pivo, ale tam končíme pri futbale.“
„Vieš, ja nemôžem rozprávať. Musím to dať. Keby som začal, tak sa rozpadnem.“
„Moja partnerka má terapeutku, kamarátky i mamu. Ja mám iba zodpovednosť a partnerku, ktorú nechcem sklamať..“
Lenže to neznamená, že to napätie nemáš kam dať.
Terapia nie je miesto, kde ťa niekto rozoberie, iba ak chceš:)
Je to priestor, kde sa môžeš ukázať a pochopiť..
A ak nevieš ako – pri mne to ide samo.
Pretože konečne nemusíš nič dokazovať.
Môžeš sa len zložiť – a možno po prvý raz v živote cítiť, že ťa niekto chápe a akceptuje.
To je začiatok premeny. Je to ako svieži nádych, hovorí Ferko:)
Čo hovoria tí ďalšií, ktorí to riskli:
„Myslel som si, že plač je slabosť. Dnes viem, že to bola jediná vec, ktorá ma vedela posunúť.“ – Tomáš, 40
„Dával som všetko všetkým, až kým som nezistil, že mne už nič nezostáva. Vďaka terapii som sa vrátil sám k sebe a naučil sa vyjadriť jasne ale láskavo a rázne.“ – Viktor, 35
„Zmenil sa mi život. A podľa manželky konečne aj výraz tváre.“ – Andrej, 45
A tu máš 3 citáty, ktoré by si mal mať vytetované na srdci:
- „Nepotrebujeme byť hrdinovia. Potrebujeme byť pravdiví.“ – Brené Brown
- „Sme len takí chorí, ako naše tajomstvá.“ alias pravda ťa oslobodí –terapeutická múdrosť
- „Silní muži plačú. Tí ostatní si to nechávajú na infarkt.“ – niekto, kto prežil
Záver pre teba alebo pre tvojho brata, kamoša, kolegu?
Terapia nie je slabosť.
Je to odvaha ísť domov – k sebe.
Je to manuál na to ako mať správnejšiu stratégiu, nájsť pocit zmyslu života i bytia.
Je to miesto, kde znovu nájdeš charakter ak si ho stratil, či znovu objavíš vášeň pre prácu.
So správnym brainstormerom len obloha je limit!
A ak si ešte nikdy nebol, ale cítiš, že chceš, ponúkam ti 15-minútový nezáväzný rozhovor cez chat.
Bez masky. Bez tlaku.
Len priestor, kde môžeš začať.
Ak ťa článok chytil – pošli ho ďalej.
Zdieľaj.
Možno ho niekto potrebuje viac než ty tušíš.