Ako prestať rozprávať viac než treba > aj keď máš rečnícke gény po mame a talent ako Jessica Fletcher & Colombo dokopy

by | May 10, 2025 | blog | 0 comments

Psychologické poradenstvo je ako umenie v ktorom musíš vycítiť čo je potrebné k uzdraveniu.

Efektivita slova je kľúčová.

Predstav si ženu, ktorá si v 47 rokoch uvedomí, že jej komunikačný štýl sa vyvinul do niečoho medzi Jessicou Fletcher z „To je vražda, napísala“ a inšpektorom Columbom.

Spôsob, ktorý ľudí ‘udomácni‘ tam kde je treba..

Bystré oko, doplňujúce otázky, detailné analýzy – a ešte jedna vec… – až kým si neuvedomí, že možno je čas dostať vlastné ústa a efektivitu pod kontrolu – ešte viac.

Level up je možnosť pre všetkých.

Tento moment osvietenia neprišiel v tichu meditačného centra, ale počas rozhovoru o avokáde v potravinách, kde som človeku vysvetľovala, ako Omega-3 vplývajú na prefrontálny kortex.

Počas piatich minút.

Bez pauzy.

Vtedy mi došlo: táto moja schopnosť rozprávať je ako nedokončená socha Davida.

Reč je úžasný nástroj – ale až vedomé tvarovanie z nej robí umenie.

Hovoriť vecne je super.

Mať trefné otázky?

Ešte lepšie.

Ale naučiť sa zámerne mlčať, správne časovať, vedome intonovať?

To je krása vedomého vývoja a vedomej komunikácie.

Vedomý vývoj všetkého je zmysel a vášeň ŽIVOTA.

Tajomstvo života odkryté.

Tu je 10 rád, ktoré mi pomohli (stále pomáhajú) opracovať vlastnú „rečnícku sochu“

Inšpirované odborníkmi ako Robert Greene, Chase Hughes, Julian Treasure, TED speakermi a skúsenosťami z terapie.

1. Vedomá pauza pred každou vetou>

„Ten, kto ovláda ticho, ovláda miestnosť.“

Pred každým vstupom pauzni. Vydýchni. Vlož ticho medzi otázku a odpoveď. Vložíš tak vedomie či priestor na uvedomenie in.

To je tam, kde vzniká autorita.

2. 80 % počúvaj, 20 % hovor > what?!

Nie naopak…,áno som si istá ha!

Toto je technika z výsluchov FBI.

Viac zistíš, keď menej povieš.

Hovor len to, čo má skutočnú váhu.

Si ako veeeľmi otvorená kniha?

Spomínala si že by sa ti mohlo lepšie dariť?….;)

3. Veta = myšlienkaJasné, niekedy chceš rozvinúť kontext. Ale skús trénovať, aby jedna veta = jeden point.

Ľudia si viac zapamätajú.

Či, my sa chceme radšej počuť? 🙂 Píš si denník.

4. Zníž hlas – získaš rešpekt

Podľa Chase Hughesa vysoký, rýchly hlas = neistota.

Nízky, pokojný hlas = dôvera.

Bonus: nechoď do otázkovej intonácie na konci viet, keď nič nepýtaš. Hlavne nie na interview:)

5. Buď zvedavá, skôr priateľská > než dominantná.

Aj silný rečník sa môže mýliť. Ak sa pýtaš s otvorenosťou, získaš rešpekt.

Aj Colombo to vedel: „Len ešte jedna vec…“

6. Sleduj reč tela – seba aj druhých

Ak sa ľudia odkláňajú alebo začnú kontrolovať mobil, si v “too-much” zóne. Jedine že je to tvoj partner, ktorý ešte po práci neprepol MÓD.

Pozoruj.

Zmeň rytmus.

Áno jednoducho prepni komunikačný štýl. Katastrofa zahasená. Áno také jednoduché to môže byť ak si pritomná a “hravá”.

7. Nemeň pointu päťkrát počas jednej vety: „Len som chcela povedať, že vlastne, možno, teda nie úplne..ale ešte predtým…“

NIE takto:) ale :

Jasne.

Priamo.

S pokojom.

8. Nájdi silu v tichu po silnej myšlienke.

Silná veta nepotrebuje vysvetlenie. Nechaj ju visieť vo vzduchu.

Jedine žeby Ferkovi fakt nezaplo ha. A od zapnutia je odvodené riešenie…..

Poznaj pravidlá a efekt nech vieš, kedy ich obísť.

9. Neplň ticho zo strachu. Trénuj v predstave a uvoľní neprijemný pocit. Mozog nevie, či si skutočne v akcii, no takto začneš s prepisom identity.

Ticho nie je nepriateľ. Je to priestor, kde sa veci ukladajú.

Dovoľ si ho.

Ticho je tiež priestor kedy rekalibrujeme otvorenú myseľ.

10. Hovor menej, ale zámerne

Zlatá rada od TED speakerov: Nepotrebuješ viac času. Potrebuješ lepší výber slov.

A ešte niečo…Rozprávať vie každý, hlavne v krčme.

Tam sú všetci tiež futbalistami Ronaldovho kalibru..

Ale vedome rozprávať – to je alchýmia.

Nie si menej hodnotná, ak práve mlčíš. (No ak si v situácii stratená – tvár sa sebavedome..)

A nie si múdrejšia, ak povieš všetko, čo ti napadne.

Ak aj ty si zistila, že máš rečnícke svaly po mame, tak ich neodsudzuj – opracuj ich ako Michelangelo svojho Davida.

Nech tvoje slová tvoria umenie.

A keď budeš mlčať, nech je to vedomé.

Mocné.

A presne načasované.

Predstav si teraz človeka, ktorého hltáš keď rozpráva. Čo má? Robí? Ako sa tvári? Čo pre teba reprezentuje tón jeho hlasu? Hrá sa vedome s informáciou? Dáva ti čas na pochopenie, či smiech? Vychutnanie si?

Tam je zrkadlo, ideš 🙂

Nikto, NIKTO nepadol na zem hotový