Pripútaj sa…
Keď som prvýkrát chytila do ruky Medical Medium od Anthonyho Williama, moja intuícia mi nepošepkala jemné “hm… možno…”
Nie.
Moja intuícia mi rovno napálila 220 voltov.
Akoby mi povedala: “Toto okamžite ber! Nebudeme sa tu zdržiavať.”(A možno sa jej už nechcelo navigovať ma pomedzi regály späť.)
Sadla som si, nasadila nové okuliare (ktoré som si kúpila v nádeji, že budem vyzerať aspoň o 12 % múdrejšie) a otvorila knihu.
Čítam: malý chlapec počuje hlas Ducha Svätého a diagnostikuje smrteľnú chorobu.
Viem, že je to pravda, lebo cez knihu vnímam Sv Ducha, skôr ako naň príde reč v knihe.
Mal štyri roky.
Štyri!
Nie že by som ja v štyroch rokoch riešila nejaké smrteľné choroby.
Ja som vtedy len… videla vnútorné orgány ľudí v 3D. Mimo iné..
Áno, vážne.
Stojím si tak v kruhu dospelých. Je šero, všetci čosi debatujú.
A ja?
Ja pozerám akoby cez röntgen: sledujem, ako pulzuje krv, ako tĺčie srdce. Vidím orgány, energetické polia, akoby celú ich „živú mapu“.
Potom sa obraz prepne – a vidím jemné siete možností: kde ich zavedú rozhodnutia, ktoré prijmú. Vidím ich minulé i budúce inkarnácie.
A v tom prichádza hlas inej reality (dimenzie) :”Janka, poď, ideme domov, už je neskoro!” kričí mama. (Fascinujúce, ako mama dokáže v sekunde zrušiť spirituálnu rozšírenú realitu.)-
Toto sú deti novej doby: Kedysi anomália, dnes čoraz bežnejší dar.
Kamarátka, detská psychologička, vychýrená odborníčka mi do telefónu prisahá: Jani za poslednú dekádu mi prichádzajú deti ako TY, stále častejšie. Ešte že ťa poznám….
Pred 40 rokmi boli informácie biedne suplované, často len teoretikom.
Ale dnes? Dnes veda a spiritualita konečne začínajú ťahať za jeden koniec.
Výskumy ukazujú, že niektoré deti (tzv. “intuitívne deti”, “deti novej doby” alebo “indigové deti”) majú zvýšenú vnímavosť, empatiu, schopnosť čítať energie a dokonca precítiť zdravotné stavy druhých.
Profesor Ervin László, kandidát Nobelovej ceny, hovorí:
“Ľudské vedomie je prepojené s informačným poľom univerza. A deti, ktoré dnes prichádzajú na svet, sú často prirodzene naladené na túto frekvenciu.”
Neurovedec Bruce Lipton dodáva:
“Vedomie detí je ako mäkká hmota. Nielenže vnímajú viac než dospelí, ale tiež sa dokážu napojiť na jemné vibrácie, ktoré naša kultúra bežne ignoruje.”
Tieto deti majú vyššie poslanie.
Ich energia je taká silná, že často ovplyvňujú aj elektrické prístroje a elektrické siete – hlavne v puberte. (A o tom by vám moja mama vedela rozprávať celé kapitoly… napríklad, prečo nám doma záhadne vybuchovali žiarovky práve, keď som bola nahnevaná. Haha.)–
Pre rodičov: Ako podporiť výnimočné dieťa?
Ak máte doma takéto dieťa, nie je to dôvod na strach. Je to dar (vyliečila som mame Alzheimer), ktorý si vyžaduje správne vedenie.
Dôležité je, aby dieťaťu asistoval človek, ktorý: nie je šarlatán, má vzdelanie, čistý a pevný charakter,a sám si prešiel integráciou darov do normálneho života, kariéry a vzťahov.
Dieťa totiž potrebuje ukotvenie. Nie mystifikáciu, nie popieranie. Potrebuje niekoho, kto chápe, že spiritualita sa nemá žiť v oblakoch, ale v živote: v škole, v práci, v priateľstvách.
Raz ma navštívila mladá Londýnčanka. Začalo to úplne nevinne: “How are you, Jane?”
Úsmev, zdvorilosť, všetko podľa protokolu ako to u Britov chodí:)
Ale potom… smooth prechod storočia:”Videla si niekedy farby okolo ľudí?”
A tak sme sa, dámy a páni, za 0,3 sekundy ocitli z učebnice angličtiny rovno na hranici medzi kvantovou fyzikou a spirituálnym Matrixom.
Zaujímavé bolo, že moje originálne poradenstvo – (pozn.: žiadne šamanské bubny..) – neobsahovalo ŽIADNE duchovné disciplíny.
Vedel by si ho bez problémov zaradiť do sekcie “zdravý rozum, psychológia a jemná neurovedná” v každej kvalitnej knižnici.
Čím sa príbeh ešte viac zamotal, bolo, že dievča pochádzalo zo zámožnej rodiny. Rodiny, kde sa všetky “nezrovnalosti” riešili… nuž, tabletkami.
Najlepšie predpísanými tým najdrahším neurológom v okruhu dvesto kilometrov.
Takže v okamihu, keď som sa len prirodzene rozprávala o jej vnímaní, sa rozplakala.
Nie z pocitu straty alebo bolesti.
Z čistého, nefalšovaného uľahčenia. A v slzách ďakovala Bohu, že sme sa stretli.
Na odchode – s nádherným úsmevom pomedzi slzy – ešte šibalsky zahlásila: “Škoda, že som ťa nestretla pred dvadsiatimi rokmi.” (A ja som si v duchu pomyslela:
„Moja drahá, pred dvadsiatimi rokmi som si pravdepodobne ešte kreslila kvetinky na okraje zošitov.“
Niekedy skutočne jedna skvelá otázka zmení náš svet..
Ako povedal Carl Gustav Jung: “Nevyriešime problémy tým, že budeme snívať o ideálnom svete. Musíme ich riešiť tam, kde žijeme. A s tými, ktorí zažili…”
A na záver…
Ak cítite, že by ste pre svoje dieťa alebo aj pre seba potrebovali niekoho, kto rozumie tomuto svetu, kto spája vyššie duchovno so zdravým sedliackym rozumom, psychológiu i vedu >som tu pre vás.
Ako sprievodca, ktorý prešiel vlastnou cestou – od detského vnímania až po dospelú integráciu darov do každodenného života. Ako niekto, kto chápe, že to chce citlivosť, múdrosť aj humor.
Ak vás to oslovilo, pokojne ma kontaktujte. Rada budem vaším asistovaným svetlom na tejto krásnej a miestami poriadne dobrodružnej ceste.