Sedím v kaviarni s laptopom, striedavo píšem a sledujem ruch okolo seba. Je to jeden z tých dní, keď je moje sústredenie prerušované prúdom myšlienok – a dnes to nie sú moje myšlienky, ale rozhovor, ktorý sa odohráva neďaleko.
Skupina rodičov si sadne k stolu vedľa mňa a čoskoro začne energická debata. Nezachytím úvod, ale čoskoro mi je jasné, že téma je vážna. Hovoria o problémoch svojich detí – o tom, ako sa nevedia vyrovnať so stresom, ako si nevedia obhájiť svoje miesto medzi rovesníkmi, ako nevedia komunikovať svoje emócie alebo zvládnuť konflikt.
„Musíme ich to naučiť!“ hovorí jedna matka, evidentne frustrovaná. „Ale ako? Ja sama som sa to učila až v dospelosti…“
Ostatní prikyvujú. A ja v duchu rozmýšľam nad tým, ako ťažké je naučiť niekoho niečo, čo sme sa sami nenaučili.