Julia Roberts kľačí na dlážke luxusnej kúpeľne, v tichu nočného domu, ktorý by jej závidela aj Oprah. Má všetko: muža, ktorý ju miluje, úsmev, krásu, slávu, dom, v ktorom každá miestnosť vonia po sviečkach a mori. Ale jej vnútro je prázdne. Nie unavené, nie smutné – prázdne. A to je niekedy horšie ako bolesť. Cíti… nič.
A práve v tejto chvíli, keď sa pred nami rozpadá ideálny svetonázor, prichádza skutočná otázka: Ako je možné, že aj napriek láske, úspechu a pohodliu sa môžeme cítiť takí… nenaplnení?
O naplnení a láske: Čo hovoria veľkí myslitelia
1. Viktor Frankl – Hľadanie zmyslu
Psychiater, ktorý prežil koncentračný tábor, tvrdil, že človek sa necíti naplnený tým, čo má, ale tým, čomu dáva zmysel. Ak láska v partnerskom vzťahu neprináša hlbší zmysel alebo rast, môže sa stať len pekným rámikom bez obrazu.
“Človek nie je tvor, ktorý hľadá šťastie. Hľadá zmysel. A šťastie prichádza ako vedľajší produkt.”
2. Carl Jung – Stretnutie so sebou
Jung veril, že vzťah, ktorý nás má naplniť, musí viesť k stretnutiu so samým sebou. Pokiaľ sme vo vzťahu len „polovicou“, ktorá dúfa, že druhý nás „dokončí“, zostávame závislí, nie naplnení.
„Tvoja vízia sa stane jasnou, až keď sa pozrieš do svojho vlastného srdca. Kto pozerá von, sníva; kto pozerá dnu, prebúdza sa.“
3. Rúmi – Božská láska
Rúmi nás pozýva k tomu, aby sme lásku nežili len ako emocionálny príbeh dvoch ľudí, ale ako spojenie so všetkým, čo je živé a pravdivé.
„Tvoja úloha nie je hľadať lásku, ale len hľadať a nájsť všetky bariéry v sebe, ktoré si proti nej postavil.“
Prečo nestačí len milovať a byť milovaný?
Vo vzťahu môžeme mať partnera, ktorý nás obdivuje, miluje, podporuje… a napriek tomu sa cítime stratení. Prečo? Pretože pravá láska nezačína u druhého – začína v nás. To my sa musíme milovať. Milovať sa nie hociako, ale tak hlboko ako potrebujeme.
Ako vzniká ten vnútorný „gap“, ten pocit, že ti niečo chýba? Nekontakt so sebou?
Možno si mal v živote človeka, od ktorého si prirodzene čakal lásku (najmä vek 0-7) – rodiča, blízkeho, partnera… ale on ju nevedel prejaviť tak, ako si to potreboval/a. Nie preto, že by ťa nemal rád. Možno len nevedel, ako. Možno bol príliš zranený, či rezervovný.
Možno vaša energia alebo duše boli od seba príliš vzdialené (rodičia viacerých detí vedia, čo myslím). Tvoj systém ZMIMIKOVAL prejav, teda odstup či afektovanosť alebo podmienečnosť blízkosti od daného človeka.
A tak sa v tebe vytvorila medzera. Niečo, čo chýbalo – pocit, že si milovaná “kvalitne” a presne taká, aká si.
Ale práve túto medzeru vieš dnes začať vyplniť sám/sama – vlastným pochopením, starostlivosťou a láskavosťou k sebe.
Tá prázdnota nás volá späť k sebe. Hovorí:
AKO BY SOM SA CÍTILA, KEBY SA AKCEPTUJEM A MILUJEM TAK AKO TERAZ POTREBUJEM?
Partnerská láska ako zrkadlo duše
Partnerský vzťah nás neprišiel “naplniť, či zaplniť”. Prišiel nás zobudiť. Kde nie sme celí? Kde sa bojíme byť autentickí? Kde sa stratila naša vášeň, smiech, spiritualita, divokosť, pokoj?
Láska nás má viesť k pravde. Každý, kto ale bol vo vzťahu i keď len s Barbi vie, že pravda niekedy bolí. A tak ľudia venujú viac času a energie zamlhovaniu pravdy (aj pred sebou) ako práci na sebe.
Tak potom podobne ako Liz vo filme Eat, Pray, Love musia často prejsť cez rozpad manželstva, cez samotu a ticho v indickom ášrame, až po eventuálne sladké objatia v Bali.
Stratiť teda seba, či stratiť všetkých ostatných? – Hamlet 21. storočia by sa pýtal presne takto, len s mobilom v ruke a naušnicou v potetovanom uchu.
– Potrebujeme ale skutočne stratiť všetko, aby sme našli seba? Nie vždy. Z mojej praxe terapeutky viem, že zázraky sa dejú aj bez drámy v štýle hollywoodskeho rozvodu – a niekedy stačí ten správny sprievodca, čo ti láskyplne ukáže cestu… a občas ťa aj decentne kopne do duše, keď treba. ✨😄
A vieš čo? Tu je pár otázok na začiatok. Na chvíľu odlož EGO A PÝCHU, ruku na srdce a poďme na to:
- Kto vlastne som, keď nikto nepozerá?
- Čo by som robil/a, keby som sa vôbec nemusel/a báť, čo si o mne myslia?
- Milujem sa… alebo sa len tolerujem?
- Som si najlepším partnerom/partnerkou?
- Ako sa ku mne správam v najťažších chvíľach?
- Mám vo vzťahoch tendenciu zachraňovať alebo utekať?
- Verím, že láska je bezpečná? Alebo že bolí?
- Čo je pre mňa vo vzťahu skutočne dôležité?
- Viem, čo hľadám… alebo len viem, čo už nechcem?
- Som s niekým, aby som nemusel/a byť sám/sama?
- Som tým, koho by som chcel/a priťahovať?
- Aké vzťahy som videl/a v detstve – a čo si z nich nesiem?
- Dokážem povedať „nie“ bez pocitu viny?
- Dokážem povedať „áno“ bez strachu zo straty slobody?
- Aký je môj jazyk lásky – a viem ho aj prijímať, nielen dávať?
- Je moja samota ticho alebo krik?
- Poznám svoje hranice – a držím ich aj keď sa niekto hnevá?
- Kde v tele cítim „áno“ a kde „nie“?
- Verím, že si zaslúžim lásku len keď som dokonalý/á?
- Som ochotný/á byť viditeľný/á vo svojej pravde… aj keď to nie je Insta-pretty?
Záver: Láska nemusí znamenať vzťah. A vzťah nemusí znamenať naplnenie.
Nie všetci potrebujú vzťah k tomu, aby sa cítili naplnene. A to je úplne v poriadku. Láska má mnoho foriem – od objatia mačky, cez tanec v obývačke, až po rannú kávu v tichu so sebou samým.
A ak sa tvoj vzťah práve rúca, stagnuje, alebo je to celé proste „meh“ – možno to neznamená, že si neschopný/á alebo zlý partner/ka. Možno si len na ceste svojho poslania, kde práve nepotrebuješ byť s nikým, len sám so sebou.
Ale o tom si povieme viac v ďalšom blogu.
👉 Sleduj nás, lajkuj, zdieľaj. Pomôž nám šíriť svetlo (a zdravý rozum)!
🔮 A ak sa cítiš, že potrebuješ poradiť, vypočuť… alebo len nechceš zjesť ďalší balík chipsov o polnoci osamote…
Príď na koučing alebo terapiu.
Spolu:
✅ rozlúskneme tvoje srdcové záhady
✅ upraceme emočné bordely
✅ a možno sa spolu aj zasmejeme nad tým, ako sme si celý život mysleli, že sme pokazený produkt.
📩 Napíš mi správu. Sľubujem, že ťa nebudem nútiť objímať stromy. (Iba ak budeš chcieť.) 😄